Spať, či nespať v jednej posteli
Vzhľadom na vlastné zdravie partnerské páry by mali zvážiť spanie oddelene, hovoria britskí vedci. Zdieľanie spoločnej postele vyvoláva hádky napríklad kvôli chrápaniu a zaberaniu spoločnej prikrývky a okráda tak ľudí o dôležitý spánok, uviedol Neil Stanley, ktorý vedie jednu z popredných britských laboratórií na výskum spánku na univerzite v Surrey. Podľa jednej štúdie trpia partnerské dvojice, ktoré zdieľajú spoločné lôžko poruchami spánku až o 50 percent viac.
Človek nie je historicky prispôsobený na to, aby s niekým zdieľal lôžko, hovorí Neil Stanley, pretože tradícia manželských postelí začala podľa neho až v dobe priemyselnej revolúcie, kedy sa ľudia sťahovali do preplnených miest, kde sa začal prejavovať nedostatok priestoru.
Pred viktoriánskou érou nebolo ničím nezvyčajným, že manželské páry spali oddelene. A v starovekom Ríme bola manželská posteľ miestom sexuálneho stretávania, ale nie spánku.
Dnešní ľudia by tak podľa Stanleyho mali zvážiť rovnaký postup: "Ide o to, čo komu vyhovuje. Ak spíte spoločne a obaja máte dobrý spánok, tak nič nemeňte, no v opačnom prípade sa nebojte zmeny. Všetci vieme, ako to chodí, po chvíli maznania človek jednoducho povie, idem spať a obráti sa na svoju stranu postele. Tak prečo v tej chvíli zostávať a neodísť inde? "
Zlé spanie spôsobuje podľa Stanleyho depresie, srdcové choroby, pľúcne poruchy ale aj dopravné nehody a rozvody a napriek tomu bol spánok - ako dôležitý predpoklad zdravia - zatiaľ zanedbávaný. "Ľudia si skôr myslia, že sa im spí dobre, keď sú s partnerom, ale existujú dôkazy, že je to naopak," hovorí sociológ Robert Meadows z univerzity v Surrey. Z jeho štúdie, ktorá pozorovala štyridsiať párov vyplynulo, že keď partnerská dvojica zdieľa spoločnú posteľ a jeden z nich zaspí, existuje až päťdesiatpercentná šanca, že jeho partnera to bude rušiť. Napriek týmto zisteniam však páry neradi spia oddelene. Podľa štatistík spí v oddelených miestnostiach len osem percent dvojíc vo veku 40 až 50 rokov.
Foto: isifa.com
Človek nie je historicky prispôsobený na to, aby s niekým zdieľal lôžko, hovorí Neil Stanley, pretože tradícia manželských postelí začala podľa neho až v dobe priemyselnej revolúcie, kedy sa ľudia sťahovali do preplnených miest, kde sa začal prejavovať nedostatok priestoru. Pred viktoriánskou érou nebolo ničím nezvyčajným, že manželské páry spali oddelene. A v starovekom Ríme bola manželská posteľ miestom sexuálneho stretávania, ale nie spánku.
Dnešní ľudia by tak podľa Stanleyho mali zvážiť rovnaký postup: "Ide o to, čo komu vyhovuje. Ak spíte spoločne a obaja máte dobrý spánok, tak nič nemeňte, no v opačnom prípade sa nebojte zmeny. Všetci vieme, ako to chodí, po chvíli maznania človek jednoducho povie, idem spať a obráti sa na svoju stranu postele. Tak prečo v tej chvíli zostávať a neodísť inde? "
Zlé spanie spôsobuje podľa Stanleyho depresie, srdcové choroby, pľúcne poruchy ale aj dopravné nehody a rozvody a napriek tomu bol spánok - ako dôležitý predpoklad zdravia - zatiaľ zanedbávaný. "Ľudia si skôr myslia, že sa im spí dobre, keď sú s partnerom, ale existujú dôkazy, že je to naopak," hovorí sociológ Robert Meadows z univerzity v Surrey. Z jeho štúdie, ktorá pozorovala štyridsiať párov vyplynulo, že keď partnerská dvojica zdieľa spoločnú posteľ a jeden z nich zaspí, existuje až päťdesiatpercentná šanca, že jeho partnera to bude rušiť. Napriek týmto zisteniam však páry neradi spia oddelene. Podľa štatistík spí v oddelených miestnostiach len osem percent dvojíc vo veku 40 až 50 rokov.
Foto: isifa.com
Ďalšie články
05.02.2010 17:35 Luxus vs. rozhodovanie01.02.2010 17:29 Manželstvo sa stáva výhodnejšie pre mužov
22.01.2010 13:10 Rovnica lásky
10.01.2010 10:20 Ženy strácajú empatiu, muži sú citlivejší
30.12.2009 15:43 Novoročné predsavzatia

































































































