Slovo káva pochádza zo starovekého arabského Kahwah alebo Kahweh, čo doslova znamená silu alebo vzrušenie. Zrejme každý národ si osvojil slovo káva. V nemčine je to kaffee, v latinčine zasa coffea, taliansky caffé, v španielčine café. Káva prešla historicky rôznymi spôsobmi prípravy, kým si našla cestu do našich šálok. Spočiatku sa kávové zrná žuli. Zázrak ich premeny na voňavý nápoj pomocou mletia a prevarenia sa odohral až omnoho neskôr.
Presvedčenie, že káva má svoj pôvod v Amerike, nie je pravdivé. Káva nepochádza z Ameriky a nebola ani privezená do zvyšku sveta po Kolumbovom objave. Jej skutočný pôvod leží v Etiópii, približne v roku 1000 n.l. Prví obchodníci s kávou boli obyvatelia najjužnejšej časti Arabského polostrova, ktorý je dnes známy ako Jemen. Toto je presne začiatočný bod cesty, ktorú káva vytvorila v kultúrach všetkých krajín na všetkých kontinentoch. Pre mnohých možno iba nápoj, pre iných zároveň druhá najobchodovanejšia komodita sveta, ktorá si dnes so 60 miliardami dolárov udržuje čestné miesto hneď za ropou. Okrem veľkých ziskov je dôležité aj to, že kávový priemysel zamestnáva takmer 25 miliónov ľudí na celom svete.
Nie je káva ako káva...
Na svete existuje množstvo odrôd kávovníka pestovaných na rôznych kontinentoch. Najdôležitejšie oblasti pestovania kávy sú centrálna Amerika, Južná Amerika, Afrika a časť Ázie. V rebríčku top producentov kávy vo svete dlhodobo vedie Brazília, za ňou v tesnom závese Columbia s Indonéziou. Medzi najznámejšie pestované druhy kávy patrí coffea arabica a coffea canephora, bežne známe pod názvami arabica a robusta.
Arabica je najdrahšia a najcennejšia odroda kávy, ktorá tvorí tri štvrtiny celosvetovej produkcie kávy. Je zároveň aj najnáročnejšia na pestovanie, keďže uprednostňuje vyššie nadmorské výšky a vyžaduje intenzívnejšiu kultiváciu než robusta. Arabica rastie v tropických a rovníkových pásmach Ameriky, Afriky a Ázie. Príchuť tejto kávy je možné definovať ako voňavú, sladkú, zaguľatenú, mierne kyslú a často čokoládovú.
Robusta, ako už naznačuje aj jej názov, lepšie odoláva tropickému teplu a parazitom, a preto je vhodná na pestovanie aj v nižších nadmorských výškach pri pomerne nízkych nákladoch. Robuste sa darí aj v náročných podmienkach, napr. v rovníkovom dažďovom pralese, kde by arabica podľahla chorobám. Príchuť kávy robusta je ostrá a trpká a má slabšiu vôňu a silnejšiu horkosť.
Najdrahšie kávy sveta
S obmedzenosťou zdroja rastie jeho cena. Tak je to pri mnohých obchodovateľných komoditách. Toto pravidlo platí aj pre kávu. Dôvodom vyššej ceny kávy na svetových trhoch je fakt, že kávovník nie je rýchlo rastúca rastlina. Trvá až 5 rokov, kým dosiahne plnú plodnosť. Keď už dosiahne kávovník plodnosť, každý strom poskytne približne 1 kg kávových zŕn za sezónu. Hodnota a výnimočnosť jednotlivých druhov káv je porovnávaná v rebríčku najdrahších káv sveta. Poradie určujú ceny jednotlivých káv uvedené v amerických dolároch za pol kilogramu zelenej kávy od producenta. Popri časovej náročnosti rastu kávovníkov, a ich nízkej produkcii zŕn, existujú aj iné zaujímavé skutočnosti určujúce hodnotu jednotlivých druhov káv.
Niektoré odrody kávy obsahujú zrná, ktoré sa nazývajú slonie. Je to kvôli ich nadmernej veľkosti. Často sú dvojnásobne väčšie ako bežné zrná. Ich cena je vysoká aj napriek tomu, že kvalita nemusí vždy zodpovedať veľkosti. Táto odroda sloních zŕn sa pestuje vo viacerých krajinách, pričom najlepšie z nich rastú v Guatemale.
Za hodnotou najdrahšej kávy sveta stojí ešte netradičnejší príbeh. Kopi Luwak, alebo tiež cibetková káva, sa vyrába zo zrniek kávovníka, ktoré prešli fermentáciou v zažívacom trakte kunovitých šeliem z Indonézie, zvaných cibetky. Cibetka je malý nočný kunovitý živocích, ktorý usilovne vyhľadáva najväčšie a najzrelšie čerešne kávy. Potom, ako cibetka skonzumuje kávové čerešne, sa v jej tráviacom trakte vytvára pôsobením žalúdočných kyselín a enzýmov neopakovateľný proces fermentácie kávy. Tento proces odstráni z kávy niektoré horké látky a káva je tak omnoho aromatickejšia, lahodnejšia, s príchuťou čokolády a karamelu. Táto káva bola uvedená na trh koncom 19. storočia. Pôvod kávy je na ostrove Sulawesi v Indonézii. Jej cenu zvyšuje aj fakt, že ju nie je možné vyrábať vo veľkom množstve. Cibetky sa totiž v zajatí odmietajú živiť zrnami.
Najobľúbenejší nápoj vo svete
Existuje mnoho legiend, ktoré hovoria o pôvode kávy - historické, náboženské, populárne, každá z nich predurčená pre rôzny stupeň slávy a popularity. Niektoré svedčia dokonca aj o tienistých stránkach slávy tohto, dnes obľúbeného, hnedého nápoja. Káva bola v minulosti vyhlásená za „diabolský nápoj“, až kým sa ju v 15. storočí pápež Clement VIII. rozhodol posvätiť. V 17. storočí boli vedci presvedčení aj tom, že káva je jed a verili, že v súdny deň sa každý, kto ju pil, vynorí z hrobu čierny ako pomletá káva. Aj táto negatívna povesť bola, našťastie pre dnešných kávičkárov, v 18. storočí vyvrátená. Švédsky kráľ Gustáv III. vtedy nechcene dokázal, že káva je v podstate úplne neškodná. Presvedčený o tom, že sa jedná o jed, kráľ podpísal rozsudok smrti, ktorý mal byť vykonaný pitím kávy. Hovorí sa, že aj napriek použitiu veľkých dávok, sa obaja obvinení dožili viac ako 80 rokov.
Podľa niektorých legiend si káva získala popularitu vďaka zopár vreciam kávy, ktoré Turci zabudli zobrať so sebou pri ústupe z Viedne. Na Západe káva začala získavať na popularite a v Benátkach bola v roku 1640 otvorená prvá kaviareň. Bol to okamžitý úspech. Kaviarne, ako aj samotná káva, sa ihneď rozšírili do každého mesta v Taliansku. V priebehu krátkej doby sa dopyt po káve vytvoril aj na opačnej strane Álp, v moderných mestách ako Viedeň, Marseille a Londýn. Aj keď sa tradícia kávy v arabskom svete datuje oveľa skôr, celosvetový úspech si získala až uvedením na Západe.
V súčasnosti sú najväčšími konzumentmi kávy bezpochyby štáty Škandinávie. Pitie kávy je v týchto krajinách na dennom poriadku. Každý deň sa začína v domácnostiach i na pracoviskách uvarením veľkej kanvice kávy a takto to pokračuje až do večera. Najväčšej obľube sa teší káva vo Fínsku, kde je ročná spotreba tohto hnedého nápoja viac ako 11 kg na obyvateľa. Viac informácií zo sveta kávy nájdete na www.popradskakava.sk.
