Dlhodobý výskum, ktorí uskutočnili experti zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii dokázal, že u ľudí nad päťdesiat rokov pravidelný beh znižuje pravdepodobnosť úmrtia o viac ako polovicu. Doktor James Fries sa domnieva, že rovnako blahodárny efekt by mali aj iné druhy pravidelného a intenzívneho cvičenia, ale u behu je to exaktne potvrdené.
Vedci pod vedením Elizy Chakravarty sledovali dvadsať rokov 284 členov amerických bežeckých klubov a v druhej kontrolnej vzorke, ktorú sledovali, bolo 156 zdravých ľudí porovnateľného veku žijúcich v obdobných životných podmienkach. Všetci buď na vysokých školách vyučovali, alebo boli univerzitnými zamestnancami a tak bežci, ako aj „nebežci“ na začiatku výskumu v roku 1984 prekročili päťdesiatku.
Skúmané osoby pravidelne každý rok vyplňovali dotazníky, v ktorých uvádzali aké majú zdravotné problémy, čo jedia, aké majú hygienické návyky, koľko času venujú fyzickým aktivitám. Aj v skupine „nebežcov“ väčšina zo skúmaných osôb deklarovala, že cvičia pravidelne. Podstatne sa však odlišovala dĺžka času, počas ktorého cvičili. Bežci cvičili až 200 minút týždenne, no ľudia z kontrolnej nebežeckej vzorky len 20 minút za týždeň. S pribúdajúcimi rokmi sa u všetkých čas venovaný fyzickým aktivitám skracoval, no bežci vykazovali po celý čas výskumu viac pohybu.
Výsledky výskumu sú skutočne veľavravné. Po devätnástich rokoch zomrelo 15 % ľudí, ktorí pravidelne behali, no z kontrolnej skupiny „nebežcov“ nežila už viac ako tretina, uvádza štúdia v odbornom časopise Archives of Internal Medicine. Ukazuje sa, že beh znižuje nielen riziko srdečných chorôb, ale bežci majú aj nižší výskyt rakoviny a neurologických chorôb, napríklad Alzheimerovej choroby.
