On – Francis Scott Fitzgerald. Idol. Uznávaný spisovateľ „stratenej generácie“. Ona – Zelda Sayerová. Ideál. Krásna a talentovaná dcéra alabamského sudcu.
Pre Ameriku, ktorú si v 20. rokoch minulého storočia, podmanil jazz, predstavovali ideálny pár. Mali všetky predpoklady na to, aby naplnili americký sen o kráse, úspechu a bohatstve. Spočiatku bolo ich manželstvo šťastné, no neskôr sa stalo doslova prekliatím. Koho vinou sa skončil tento „americký sen“? Realitou bolo, že Scott Fitzgerald sa upil k smrti, zatiaľ čo Zelda ho prežila o osem rokov – väčšinou v psychiatrických zariadeniach...
Novinka francúzskeho spisovateľa Gillesa Leroya
„Alabama song“ je príbehom lásky a nenávisti tejto slávnej dvojice. Príbeh, ktorý sa začína ako z rozprávky, sa po dvadsiatich dvoch rokoch spoločného života končí tragicky. Bujaré večierky, kde sa obaja oddávali alkoholu, tancu a neviazanému sexu, rýchlo vystriedala tvrdá realita. V intímne napísanom románe použil Leroy množstvo originálnych dokumentov, čím sa dielo stalo vzrušujúcim životopisným príbehom. Za knihu získal autor pred dvomi rokmi najprestížnejšie literárne ocenenie vo Francúzsku Goncourtovu cenu.
Gilles Leroy píše v prvej osobe a z pohľadu Zeldy. „Chcel som sa prevteliť do Zeldy, precítiť jej strašný osud, vyšplhať sa spolu s ňou až na vrchol a potom padnúť na dno, do pekla. A najlepší spôsob ako to urobiť, bolo rozprávať v prvej osobe. Pretože „ja“ ruší vzdialenosť medzi autorom a dejom, upevňuje vzťah s čitateľom,“ vysvetľuje autor. Román je podľa neho rehabilitáciou Zeldy, chcel očistiť ženu, ktorú tak dlho americká literatúra očierňovala a pohŕdala ňou, ktorej pripisovali všetky problémy a ťažkosti, v ktorých musel Scott Fitzgerald žiť a tvoriť.
