Aj chute sa časom menia. Po svojich predkoch sme zdedili isté chuťové návyky, ale dnes máme oveľa väčšie možnosti ochutnať celý rad exotických a často aj menej známych korenín. Cestujeme, objavujeme a vychutnávame kuchyne celého sveta a na mnohých pre nás exotických miestnych trhoch nás lákajú ku kúpe korenia. Ak už vás neodbytní miestni predavači lapia a vnútia vám niečo zo svojho tovaru, dajte sa presvedčiť, veď kupujete nielen pikantné dochucovadlo, ale aj stáročiami overený liek. V tých malých zrniečkach, hľúzach, bobuliach či prášku možno nájdete recept na niektorý z vašich zdravotných problémov.
Vanilka, ktorej domovinou je Mexiko sa dnes pestuje aj na Jamajke, v Guatemale, ale aj na Srí Lanke. Vanilka to sú vlastne suché tobolky orchideje, ktorá rastie na lianách vysoko v korunách stromov a jej pestovanie je dosť obtiažne. Vanilka patrí k najdrahším koreninám. Vôňa vanilky je veľmi stála a vôňu tých najlepších odrôd sa podarilo uchovať až 26 rokov. Vanilka sa používa pri výrobe cukroviniek a od našich starých mám vieme, že treba vkladať tobolky vanilky do dózy s práškovým cukrom. Vdychovanie vône vanilky údajne posilňuje pamäť a prispieva k dlhovekosti.
Zázvorník je trvalka, ktorá pochádza z južnej Ázie. Vo voľnej prírode už v súčasnosti nerastie, pestuje sa iba na plantážach. U nás kúpite zázvor väčšinou mletý a používa sa najmä pri pečení koláčov a výrobe likérov. V Anglicku a v Amerike ho používajú pri výrobe nealkoholických nápojov. V Ázii sa používa do rizota a tiež ako dochucovadlo mastných pokrmov a tiež čaju. Zázvor je zdravý na žalúdok.
Silný, prenikavý, ostrý kardamóm sa získava z toboliek, ktoré sa režú tesne pred dozretím a sušia sa na slnku. Tobolky sú trojkomorové a v každej sú 3-4 semená. Kardamóm sa používa do koláčov, do kompótov, likérov, krémov. Je to veľmi silné korenie a treba ho používať veľmi opatrne. Pre tých, ktorí majú ťažkosti so žalúdkom sa odporúča pridať štipku kardamómu do kávy. Pôsobí aj ako účinné afrodiziakum tak pre mužov ako aj pre ženy. Uchovávať sa musí na chladnom a tmavom mieste v dobre uzavretej dóze.
Škorica je vlastne kôra zo škoricovníka, ktorá sa zlupuje dva razy do roka, vždy v období dažďov, kedy škoricovník obsahuje najviac aromatických látok. Kôra škoricovníka široká jeden centimeter a dlhá tridsať centimetrov sa potom suší a stáča do zvitkov. Okrem pôvodného cejlonského škoricovníka pestuje sa aj ostrejší čínsky, menej aromatický barmský a pálivý, biely a klinčekový brazílsky. Všetky druhy škoricovníkov sa využívajú najmä pri pečení a v mnohých krajinách sa pridávajú do rôznych šalátov a polievok. Škorica pomáha regulovať krvný tlak a rovnako ako aj iné korenia, by sa mala pridávať do jedla 10 až 15 minút pred ukončením.
Medzi najstaršie korenie patrí aj klinček. Zbiera sa dva razy do roka, suší sa na slnku a jeho pálivá chuť a veľmi osobitá vôňa sa využíva najmä do rôznych marinád a pri zaváraní ovocia. Pripravuje sa z neho aj olej, ktorý je však veľmi drahý. Mletý klinček sa používa pri žalúdočno-črevných problémoch, pri pľúcnych ochoreniach a každému, kto trpí migrénou odporúčame užívať zomletý klinček 5x denne medzi jedlom v minimálnom množstve, len toľko, čo sa zmestí na špičku noža.
Čierne korenie sa získava z nedozretých bobúľ, ktoré sa sušia na priamom slnku aj spolu s lianou, na ktorej rastú. Niekedy sa pred sušením tieto bobule sparia vrelou vodou. Čierne korenie je najuniverzálnejším korením, ktoré sa používa do rôznych druhov mäsitých jedál, zeleninových pokrmov a polievok. Môže sa miešať so zázvorom, rozmarínom, mätou. V Mexiku pridávajú čierne korenie aj do kávy.
Z rovnakej rastliny ako čierne korenie sa získava aj biele korenie, ale to sa pred sušením namáča do haseného vápna a slanej vody. Následne prebieha desaťdňová fermentácia bobúľ, aby sa tenká vrchná vrstva celkom odstránila, zlúpala. Až potom sa suší na slnku. Biele korenie je kvalitnejšie ako čierne a je základnou súčasťou korenín typu kari.
