Žena, čo rozbila Beatles. Nenávidená kritikmi i fanúšikmi legendárneho Johna Lennona sa po mnohých rokoch dočkala uznania. Z celého sveta prichádzajú pozvania na koncerty, opäť vystavuje a je hosťom prestížnych spoločenských podujatí. Pred pár rokmi dala súhlas na bezplatné používanie piesní Johna Lennona. Každý, skutočne každý si môže nahrať svoju verziu slávnych Lennonových hitov a Yoko sa už celé roky angažuje aj v charite, no zväčša anonymne.
Yoko Ono pochádza z veľmi bohatej japonskej rodiny a má vynikajúce vzdelanie. Chodila do Peers´School – najdrahšej súkromnej školy v Tokiu, kde sa učia aj cisárske deti. Hodiny klavíra a spevu navštevovala už ako štvorročná. Po vojne jej otec začal viac pracovať aj Amerike a tak celá rodina pendlovala medzi Tokiom a New Yorkom, kde sa v jej osemnástich rokoch aj nastálo usadili. Hudobné vzdelanie na prestižnej umeleckej škole Sarah Lawrence College bolo pre Yoko vynikajúcim začiatkom. Milovala muziku i Manhattan a zbožňovala atmosféru ateliérov umelcov v Greenwich Village. Tam poznala aj svojho prvého manžela, japonského klavíristu Toschi Ichyanagiho. Zobrali sa v roku l956, ale o šesť rokov sa manželstvo začalo rozpadať. Dvadsaťdeväťročná Yoko ušla do Japonska a zo žiaľu a smútku ju dostalo umenie. Vrátila sa do Ameriky a začala spolupracovať s avantgardnou umeleckou skupinou Flexus. Spoznala Tonyho Coksa, ktorý sa nadchol jej obrazmi, bezprostredne sa stal jej mecenášom a veľmi skoro aj manželom. V augute 1963 sa jej narodila dcéra Kyoko, no manželstvo sa ukázalo ako omyl. Dramatický rozchod ju veľmi poznamenal. Súkromný život sa jej zosypal, ale umeleckú kariéru mala skvele naštartovanú.
Keď spoznala Johna Lennona mala už na konte niekoľko skvelých výstav v Amerike a postupne dobyla aj Európu. V roku 1966 vystavovala v prestižnej londýnskej galérii Indica a práve v tom čase sa zoznámila s Johnom. Jej umenie ho fascinovalo a o niekoľko mesiacov sa stali párom. Presne v apríli 1967. Medzitým John s ostatnými z Beatles odišli do Indie a začal si s Yoko vymieňať pohľadnice. Tomuto chlapcovi z robotníckej štvrte Liverpoolu imponovalo, že vzdelaná, bohatá intelektuálka a všestranná umelkyňa Yoko má o neho záujem. Po svojom návrate z Indie jej uprostred noci zatelefonoval a poprosil, aby prišla.
Od tej chvíle boli John a Yoko nerozluční. Svadba v Gibraltare v marci roku 1969 bola tichá. No mediálne bombastické boli medové týždne, ktoré trávili John a Yoko v apartmáne amsterdamského hotela Hilton, kde v posteli a pyžamách prijímali novinárov a fotoreportérov vysvetľujúc im, že takto protestujú proti vojne vo Vietname.
Kvôli nej porušil John železnú zásadu skupiny Beatles, že ženy majú zakázaný vstup do štúdia a na skúšky. Bral ju so sebou a to len zostrilo napäté vzťahy v skupine, ktoré už pretrvávali dlhšie. A začalo sa doslova iskriť, keď o sedem rokov staršia milenka Yoko sa začala starať do hudobnej tvorby a navyše chcela zasahovať do projektov skupiny. Všetko sa to skončilo rozpadom skupiny v roku 1970 a Yoko „získala“ vlastné heslo v slovníku idiomov: „yoko factor“ - znamená rozpad skupiny ľudí, zapričinený ženou niektorého z členov skupiny. John Lennom ju bránil v novinách, prestal sa stýkať s tými, čo ju nedokázali akceptovať, vyhlasoval, že nič na svete nie je dôležitejšie ako ich vzťah. V roku 1970 v rozhovore pre časopis Rolling Stone povedal, že Yoko zmenila jeho pohľad na ženy a práve vďaka nej si ich začal vážiť. No médiá na Yoko útočili ďalej a tak na znak protestu mesiac po svadbe prijal priezvisko svojej ženy a aj v oficiálnych dokumentoch mal zapísané meno John Ono Lennon.
Yoko bola šťastná, ale z profesionálneho hľadiska bolo jej manželstvo s Johnom umeleckou samovraždou. Sláva manžela, ikony popkultúry, prerušila všetky jej umelecké ambície. John kade chodil, tam hovoril, že jeho žena je vo všetkom lepšia ako on, že jej hudba je fantastická, že nikdy nepočul nič geniálnejšieho, že ona má neho stokrát väčší vplyv ako Bob Dylan, či ktokoľvek iný – nič nepomohlo. Novinári jej dali nálepku nepriateľa číslo jeden, ale to nebolo to jediné, čím Yoko zaplatila za svoj zväzok s Johnom Lennonom. Najväčším utrpením bol pre ňu súdny príkaz, na základe ktorého jej druhý manžel Anthony Coks jej odobral šesťročnú dcéru Kyoko. Súd ju zbavil rodičovských práv z dôvodu užívania drog. Svoju dcéru nevidela celých 25 rokov, stretli sa až v roku 1988. Veľmi sa zblížili a deti Kyoko – Jack a Emi – boli právne uznané za jej vnúčatá.
Bola kontroverzná, až šokujúca, ale vždy sama sebou. Keď v roku 1973 ich manželstvo prechádzalo krízou, všade sa hovorilo o tom, že sama našla Johnovi milenku – ich spoločnú asistentku May Pang a tej prikázala, aby sa usilovala, aby Johnovi nič nechýbalo a následne ho vyhodila z domu. Celý škandál prešiel do histórie ako „lost weekend“, a tento pokazený víkend trval v skutočnosti oveľa dlhšie. To, že zlyhala ako matka ju veľmi trápilo a túžila po dieťati s Johnom. V deň jeho 35. narodením prišiel na svet ich syn Sean. John bol skvelým otcom, staral sa o Seana až do svojej tragickej smrti v roku 1980.
Odvtedy prešlo 29 rokov. Yoko trpela v samote a potešenie našla opäť v umení. Dnes, plná optimizmu hovorí o tom, že je pred ňou určite ešte veľa zaujímavých vecí. Táto malá dáma s veľkým umeleckým srdcom sa vrátila, ale nesťažuje sa na tých mediálne krutých štyridsať rokov. Prežila na sebe hon na čarodejnice, no nehnevá sa na nikoho. Na otázku, ako to vydržala, odpovedá: „Prežila som, ako všetci ostatní. My ženy sme silné. Príroda nás vybavila, aby sme vydržali viac, ako si vieme predstaviť. Neviem, ako sa mi podarilo vrátiť do života po smrti Johna, neviem, kde som ráno nabrala silu, aby som vstala a fungovala. Ale postupne som sa naučila žiť v prítomnosti a nevracať sa do minulosti. A to je to najdôležitejšie.“
