Módu sedemdesiatych rokov nemali v rukách samotní módni tvorcovia. Objavil sa nový fenomén – móda ulice, ktorá udávala smer a do módy razantne nastúpil taliansky dizajn so svojím diskrétnym luxusom a americký marketing módnych značiek. Pánska móda prešla revolučnou premenou a Paríž sa začal báť o svoje prvenstvo vo svete módy, nakoľko sa karty začali miešať aj inde.
Nová silueta z Milána
„Najlepšie sú talianske materiály“, napísal americký Women´s Wear Daily pripomínajúc, že aj priemyselne vyrábaná móda môže mať luxusný nádych. Skvelé talianske továrne na výrobu textílií stáli na začiatku zrodu nového centra svetovej módy – Milána. Voľnosť a rafinovanosť, nenápadnosť a vznešenosť – to sú charakteristické črty hnutia, ktorého lídrom bol Giorgio Armani. Jeho prvá dámska kolekcia z roku 1975 predstavila novú modernú siluetu ženy – aktívnej mestskej pracujúcej dynamickej ženy, ktorá nepodlieha extrémom. Táto moderná silueta pre ženu sedemdesiatych rokov mala obrovský úspech a naštartovala novú generáciu talianskych módnych tvorcov, medzi ktorými bol aj Gianfranco Ferré či Gianni Versace. Taliansky dizajn si získal celý svet.
Značkový New York
Amerika sedemdesiatych rokov pomaly strácala komplex menejcennosti voči kultúrnej Európe v mnohých smeroch. Andy Warhol sa stal novým Jeanom Cocteauom a New York, v tom čase zaľúbený do každého nového umeleckého prúdu, katalyzátorom umenia rovnako ako ním bol Paríž na začiatku storočia. A ruka v ruke s umením išla aj móda, presnejšie newyorský módny priemysel na čele s Calvinom Kleinom a Ralphom Laurenom, ktorí založili novú koncepciu predaja módy - koncepciu značky v móde. Ďalšie roky potvrdili, že táto koncepcia bola životaschopná a americký marketing značky - podľa vzoru Coca Coly či McDonald, ktoré v tom čase otvárali svoje pobočky po celom svete – bol novým momentom pre celú módnu branžu.
Londýnsky punk
Búrili sa, počúvali Sex pistols a ich odev sa nepodobal na nič, čo už tu bolo. Boli iní. Zatváracie špendlíky, čepele britvy, žiletky, odevy z čierneho syntetického materiálu, zelené a fialové tóny vo vlasoch vyčesaných dohora ako dikobraz. Punks určite netušili, že odštartujú novú módnu vlnu, postavenú na nevkuse. Táto anglická extravagancia prešla v druhej polovici sedemdesiatych rokov do celého západného sveta a ich mottom bolo – „no future“ – niet budúcnosti.
Viacerí módni návrhári obratne prevzali a na svoj obraz premenili túto módnu vlnu z ulice a prvou bola rebelantka Vivienne Westwoodová, ktorá si otvorila v Londýne butik pre bohatých vyznavačov punku a tým naštartovala svoju návrhársku kariéru. Neskôr to bol aj Jean Paul Gaultier – enfant terrible francúzskej módnej scény – ktorý predstavil v Paríži svoju prvú kolekciu v roku 1977 a o dva roky neskôr, inšpirovaný opäť punkom, Paríž dobyl Claude Montana – jedna z najväčších hviezd na módnom nebi na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.
Veľký skok pre pánov
Sedemdesiate roky priniesli veľký posun hlavne v pánskej móde. Nástup nových rockových hviezd priniesol zmenu v celkovom vzhľade mužov a určite najrevolučnejšou boli dlhé vlasy, neskôr zbrčkavené afro účesy. Obľubovali ich intelektuáli, študenti, umelci. Zo začiatku vyvolávali spory, pobúrenie, škandály, ale nakoniec boli prijaté. Pierre Cardin priniesol do pánskej módy hneď niekoľko novátorských módnych prvkov, ktoré znamenali veľký obrat. Priliehavá línia, zúžené plecia, vylúčenie viazanky a často aj košele, tunikové sako. A paralelne s touto revolučnou vlnou à la rocková hviezda nastupuje aj retro štýl, ktorý sa vracia k elegantnému šatníku filmových hrdinov z tridsiatych rokov. Výsledok? Kompromisný módny variant - husté kučery na dlhých vlasoch, plátené dvojradové sako a zvonové džínsy a k tomu ako doplnky – havajské košele, jelenicové šiltovky, oxfordské košele, americké mokasíny, neprekonateľné T-shirts, sako so záplatami na lakťoch, véčkový pulóver v ostrých farbách.
