Anatomicky sa mozog dvanásťročného dieťaťa podobá mozgu dospelého človeka. Tvar, hmotnosť, zvrásnenie záhybov i jednotlivé centrá sú rozmiestnené tam, kde zotrvajú celý zvyšok života. A napriek tomu má mozog teenegera ešte dlhú cestu k dospelosti.
A počas tejto cesty prechádza dramatickými zmenami v usporiadaní šedej hmoty a aj preto funguje mozog teenegerov svojráznym spôsobom a mladí radi všeličo skúšajú - chodia za školu, experimentujú s alkoholom, drogami a cigaretami, riskujú pri rôznych adrenalínových športoch. Rady dospelých sú celkom zbytočné, nakoľko ich mozog prijíma cudzie názory len s veľkou námahou. Preukázali to experimenty britských neurológov pod vedením Iroise Dumontheilovej na londýnskej University College.
Vedci nechali hrať dobrovoľníkov vo vekovom rozmedzí 7 až 27 rokov jednoduchú počítačovú hru, kedy museli plniť úlohy, ktoré im zadávali iné osoby a museli sa vcítiť do postavenia druhej osoby. Výsledky testov zverejnené v časopise Developmental Science vyzneli celkom jednoznačne. Deti vo veku do 10 rokov v troch štvrtinách pokusov vychádzali z toho, čo videli sami a do situácie druhej osoby sa vžívali málokedy, deti od 10 do l3 rokov na tom boli o trochu lepšie, staršia mládež reagovala správne už v dvoch tretinách úloh a dospelí brali do úvahy názory druhej osoby pre polovici úloh.
Štúdia britských vedcov dokázala, že mozog mladých ľudí nemá plnú schopnosť vcítiť sa do cudzích názorov a preto teenegeri majú egocentrický pohľad na svet, v čom sa podobajú na malé deti. Podľa Iroise Dumontheilovej je uvedomenie si, že druhí ľudia nemusia vidieť to isté čo my relatívne jednoduchá úloha v porovnaní s prijatím skutočnosti, že druhí ľudia majú odlišné názory. A to je asi aj dôvodom, prečo sa často teenegeri k druhým ľuďom správajú necitlivo.
Foto: isifa.com
