Cholesterol, ktorý sa nachádza v každej bunke ľudského tela, je pre naše telo potrebný, pretože plní hneď niekoľko dôležitých funkcií. Je základným stavebným prvkom bunkových membrán a iných tkanív, tvoria sa z neho niektoré hormóny, vitamín D a žlčové kyseliny a je dôležitý pre zdravé fungovanie pečene.
Väčšia časť cholesterolu sa tvorí v pečeni, len malú časť telo prijíma potravou. Do krvi sa dostáva dvomi cestami - priamo z pečene, kde sa tvorí asi 70 percent cholesterolu, a zvyšok z tráviaceho traktu, z ktorého sa do krvi vstrebáva asi polovica, druhá polovica je v žlči pri trávení vylúčená stolicou. Cholesterol je krvou distribuovaný k jednotlivým bunkám v tele, ktoré ho potrebujú na vyššie uvedené procesy. Poznáme dva typy cholesterolu - prvý typ sa nachádza v ľudskom tele, druhý v potrave živočíšneho pôvodu ako sú tuky, mäso, mlieko, vajíčka.
Lipoproteíny, častice, ktoré transportujú cholesterol v krvi, sa odborne nazývajú LDL a HDL. LDL je skratka pre anglický výraz "low density lipoprotein" a v preklade znamená lipoprotein s nízkou hustotou a úlohou LDL častíc je transportovať cholesterol do tkanív a takto ich zásobovať. Nadmerné hladiny týchto častíc v krvi spôsobujú ukladanie cholesterolu v cievnych stenách, čo často vedie k rozvoju aterosklerózy. Práve preto sa cholesterol prenášaný LDL časticami nazýva aj zlým cholesterolom. Jeho hladina v krvi by mala byť čo najnižšia. HDL je skratka pre anglický názov "high density lipoprotein" a znamená lipoproteín s vysokou hustotou. Môžeme povedať, že HDL častice plnia opačnú funkciu - transportujú nadbytočný cholesterol z tkanív do pečene, odkiaľ sa vylučuje do žlče a premieňa na žlčové kyseliny potrebné pri trávení tukov. Preto sa cholesterol prenášaný HDL časticami nazýva aj dobrý cholesterol. Čím je jeho hladina vyššia, tým lepšie pre náš organizmu.
Zvýšené hladiny cholesterolu v krvi znamenajú pre nás zvýšené riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Týka sa to najmä LDL cholesterolu.V prípade, že sa LDL častice nachádzajú v krvi v nadmernom množstve dlhšiu dobu, dochádza k ich postupnému prenikaniu do cievnych stien. Tu sa hromadí cholesterol, ktorý prenášajú. V stene cievy sa začínajú vytvárať pláty a takto sa cieva postupne zužuje. Tomuto javu hovoríme kôrnatenie stien tepien (odborne ateroskleróza). V zúženej cieve krv prúdi pomalšie a srdce je pri zásobovaní tela potrebnými živinami namáhané oveľa viac. Hrozí riziko vysokého krvného tlaku. Takisto sa znižuje prívod krvi do životne dôležitých orgánov, akými sú mozog a srdce, čo môže spôsobiť závažné ochorenia, napríklad ischemickú chorobu srdca. Môže dôjsť aj k prasknutiu steny cievy, čím sa v cieve vytvorí krvná zrazenina, ktorá čiastočne alebo úplne zabráni prúdeniu krvi, čo môže zapríčiniť srdcový infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu.
Zvýšená hladina cholesterolu je síce hlavným rizikovým faktorom pri vzniku srdcovo-cievnych ochorení, ale existujú aj ďalšie významné faktory, akými sú napr. nadváha, fajčenie, nedostatok pohybu a ďalšie. Dnešný rýchly životný štýl výrazne podporuje vznik zvýšenej hladiny cholesterolu. Ide predovšetkým o nezdravé stravovanie, nedostatok pohybu, fajčenie, ako aj ďalšie faktory. Okrem toho má veľký vplyv aj životné prostredie, psychika, ale aj úroveň poznania a dodržiavania určitých zdraviu osožných, prípadne škodlivých návykov. Záleží však aj na faktoroch, ktoré ovplyvniť nevieme, akými sú genetická predispozícia, vek či pohlavie. Ak máte podozrenie, že váš cholesterol by mohol byť zvýšený na základe vyššie uvedených rizikových faktorov, nechajte si u svojho lekára zistiť jeho hladinu.
Lekári odporúčajú, aby si každý nad 20 rokov nechal stanoviť cholesterol aspoň raz za 5 rokov. Ide o jednoduché vyšetrenie, pri ktorom vám odoberú malú vzorku krvi obyčajne z prsta. Pri zisťovaní hladiny cholesterolu sa určujú hladiny HDL a LDL cholesterolu, hladina triglyceridov a celkový cholesterol. Zjednodušene povedané, hladiny HDL by mali byť čo najvyššie, kým hladiny LDL a triacylglyceridov zase čo najnižšie.
Foto: isifa.com
