Deti povojnového baby-boomu vyrástli a mali chuť žiť a navyše ekonomika sa priaznivo vyvíjala. Televízia a pop, ktorý bol viac ako hudobný štýl, zmenil módu skutočne radikálne. Móda dospievajúcich po prvý raz predurčila celý vývoj módy. Imperatívom šesťdesiatych rokov bolo vyzerať mlado za každú cenu.
Haute couture celé desaťročia určené elite sa otriasala v základoch a triumfovalo pret-a-porter, ktoré je adresované širokému okruhu mladej klientely. Návrhári pret-a.-porter sa dostávajú na stránky módnych časopisov a otvárajú si butiky. Šesťdesiate roky sú aj začiatkom tzv. jednopohlavnej módy. Jacgues Esterel a Pierre Cardin sa stali tými najodvážnejšími pri uvádzaní unisex modelov.
Pod módny vynález z roku 1962 – košeľovú blúzku – sa podpísal budúci starosta a poslanec za francúzske mesto Nimes Jean Bouscet. Pod značkou Cacharel – čo je meno malého vtáčika žijúceho v oblasti Camargue – začal vyrábať z ružového krepu košele pre dámy a tie, ako sa ocitli na titulnej stránke časopisu Elle zaznamenali okamžitý úspech a svoju slávu si dokázali udržať doteraz.
Už o rok neskôr, v roku 1963 prišiel prvýkrát francúzsky štylista Jacques Delahaye s myšlienkou minisukne, no neuspel. Bolo priskoro na to, aby ženy odhalili kolená a stehná. O dva roky neskôr sa dve mladé anglické štylistky – Mary Quantová a Joan Huirová – znovu chopili tohto revolučného nápadu. Na začiatku šokovali, no veľmi rýchlo uspeli a to si dovolili posunúť sukňu až do polovice stehien. Minisukňa ako symbol slobody a emancipácie žien priniesla do módy skutočne revolučné zmeny a predurčila štýl celého desaťročia. Okrem minisukne sa pripisujú Mary Quantovej aj ďalšie vynálezy – rozšírené zvonové nohavice, „hot pants“ – teda kratučké šortky a viacfarebné pančuchy.
Muži nemohli zostať bokom, keď sa ženy vrhli do takých bláznivých výstrelkov a ďalej chodiť v oblekoch à la princ z Walesu. Extravagantný Mick Jagger z Roling Stones si oblieka tuniku z organzy na zvonové nohavice, kravata sa pomaly stáva zbytočnou, keď sa goliere sák a viest začali neuveriteľne dvíhať a košele sú zrazu farebnejšími. V roku 1964 ružová vtrhla aj do pánskej módy. A v tom istom roku si Jean Bouguin otvára v Saint Tropes svoj prvý butik s cieľom obliekať pekné ženy do pekných šiat. Okamžitý úspech mu zaručila aj mladučká Brigitte Bardotová – nový filmový idol, ktorá sa stala jeho zákazníčkou. Tento luxusný handrár – ako ho volali navrhol aj kostýmy pre slávny muzikál Hair.
Futurista Courrėges
André Courrèges to už bola ozajstná búrka v móde. Výbušná zmes nevinnosti a provokácie, ktorú namixoval tento geniálny návrhár vytvorila štýl celej jednej generácie. Jeho minisukňa a k tomu podkolienky, priliehavé kombinézy, bavlnené obtiahnuté tričká, topánky so zrezanou špičkou, pastelové tóny a čistá biela – to je Courrèges a jeho nový svet ponorený do futuristických technológií. Tento vyštudovaný inžinier pre stavby mostov a ciest sa dvanásť rokov učil u Balenciagu a v tridsiatichšiestich rokoch si otvoril svoj vlastný módny dom a okamžite určil nový smer. Hneď od začiatku pochopil, že móda musí byť aj dostupná a tak svoje kolekcie vyrábal v troch cenových hladinách.
Alchymista Yves Saint Laurent
Bezpochyby jedna z najväčších osobností módy 20. storočia Yves Saint Laurent sa dostal do veľkého módneho sveta hneď ako čerstvý maturant, keď prišiel z Orane do Paríža a vyhral prvú cenu v súťaži Medzinárodného sekretariátu vlny s návrhmi kokteilovým šiat. Okamžite ho angažoval Christian Dior a po smrti veľkého majstra v roku 1957 je mladý Yves Saint Laurent poverený umeleckým riadením slávneho módneho domu. Mal len dvadsaťjeden rokov a jeho kreácie vyvolávali nadšenie. Základná vojenská služba načas prerušila jeho sľubne sa vyvíjajúcu kariéru u Diora, no po svojom návrate do civilu v roku 1961 si už otvára v spolupráci s Pierrom Bergeom a s podporou amerického kapitálu svoj vlastný módny dom. Yves Saint Laurent bol okamžite označovaný za výnimočného a prekvapivého alchymistu klasiky a modernity. Jeho dobre urobené odevy nepodliehajú móde, ale prežívajú roky bez toho, aby sa museli meniť rovnako ako blue jeans. „Najviac mi je ľúto, že som nevymyslel džínsy“, povedal raz Yves Saint Laurent, ale bol to práve on, čo v roku 1966 prišiel s ďalším veľkým módnym vynálezom zázračných šesťdesiatych rokov – večerným smokingom pre ženy. Jeho kolekcie Mondrian a Pop art z polovice šesťdesiatych rokov patria dodnes medzi tie najlepšie a sú označované za spojnicu módy minulosti a súčasnosti. Značka YSL sa veľmi rýchlo objavila aj na bižutérii, pančuchách, šatkách, topánkach, kabelkách, opaskoch, okuliaroch a parfumoch a rovnako ako ostatní couturierii aj Yves Saint Laurent vedel, že popri haute couture musí vyrábať aj lacnejšie pret-a-porter.
Obchodník Pierre Cardin
Vytvoril si doslova vlastnú ríšu. Nebolo oblasti, kde by nezanechal stopy svojich dlhých obchodníckych pazúrov. Okrem odevu a doplnkov to bola doprava, spoje, stolovanie, nábytok, divadlo. Než sa stal tak skvelým obchodníkom bol žiakom Paquina, prvým krajčírom u Diora a všade sa prejavoval ako veľmi nápaditý. Jeho módne kreácie patrili k tým najodvážnejším v odvážnych šesťdesiatych rokoch. Dvojfarebné košeľové minišaty uhlopriečne rozdelené širokým cikcakom, bublinové šaty, pánska kombinéza bez rukávov nosená s rolákom a dnes už klasika – tunikové pánske obleky à la Mao Ce-tung ale aj ťaženie za jednotnú módu pre obe pohlavia unisex zaradili Pierre Cardina medzi protagonistov tohto veľkého revolučného módneho nádychu.
Nové ikony
Kým Paríž hltal pret-a-porter a nevedel sa nabažiť lacnej módy, v Londýne sa v rytme popmusic formovala nová kultúra – teenage culture so sídlom na Carnaby Street a King´s Road, ktorá priniesla radikálne zmeny celkového vzhľadu na celé dlhé obdobie. Dlhé vlasy pre chlapcov a krátke strihy Vidala Sassoona a minisukne pre dievčatá. Nadšené davy mladých sa stávajú výraznou súčasťou tohto revolučného medzníka v histórii módy. Po prvý raz veľmi výrazne do módneho diania zasiahla móda priamo z ulice a množstvo mladých sa necháva inšpirovať Beatles či Roling Stones, ktorí sú skvelými propagátormi nového štýlu.
Aj módna fotografia sa mení. Vo svojich začiatkoch, keď sa manekýnky fotili pred namaľovanými pozadiami v ateliéroch pôsobila až príliš strnulo. V tridsiatych rokoch prišiel prvý šok, keď bývalý športový fotograf Martin Munkacsi dostal nápad začať hýbať s manekýnkami a vytiahol ich na ulicu. V šesťdesiatych rokov sa udiala ďalšia veľká zmena a módna fotografia vyvolala náruživé diskusie o morálke, o ženách a živote vôbec. Väčší dôraz sa začal klásť na atmosféru ako na samotný odev. Slávny Australčan Helmut Newton rád umiestňoval modelky do mestského, trochu erotického prostredia, Sarah Moonová uprednostňovala romantizmus, Jeanloup Sieffová dvojzmyselné pózy a navyše modelky začali rozprávať a vyjadrovať v novinách a tak sa stali skutočným, reálnym subjektom obrazu. Začína sa používať provokácia – telá sú viac obnažené, deformované a aj modelky sa menia. Sú vysoké a štíhle. Vysoká Verushka a chudá Twiggy sú popri herečkách a speváčkach novými ikonami.
Celá dekáda šesťdesiatych rokov bola o radikálnej zmene štýle, o emancipácii v móde a demokratizácii módy ako takej. Bola to tak silná vlna, že jej nedokázala vzdorovať ani železná opona, ani čínsky múr a svet túto zmenu štýlu prijal bezo zvyšku.
Foto: isifa.com
