Zloženie jedálnička má významný vplyv na funkciu nášho mozgu, na pamäť ako aj učenie. Najnovšie poznatky o vplyve potravy na duševnú činnosť človeka predstavil na stránkach vedeckého časopisu Nature Reviews Neuroscience fyziológ Fernando Goméz-Pinilla z University of California v Los Angeles.
Podľa neho začína jedlo pôsobiť na náš mozog ešte skôr, ako prehltneme prvé sústo. Vôňa a vzhľad pokrmu v nás vzbudzujú emócie - kladné aj záporné. Tie majú na fungovanie mozgu výrazný vplyv. Posilňujú, alebo naopak oslabujú ukladanie informácií do pamäte. S prehltnutím sústa sa v našom mozgu rozohrá spletité klbko dejov. Mnohé hormóny, ktoré sme spájali predovšetkým so spracovaním živín, sa dostávajú krvným obehom do mozgu a tam ovplyvňujú osvojovanie nových informácií a zručností. Platí to napríklad o inzulíne.
Na ľudský mozog pôsobí aj hladný žalúdok. Pri hladovaní vylučuje tráviaca sústava hormón ghrelin. Aj u tohto hormónu bol preukázaný pozitívny vplyv na formovanie nových funkčných spojov medzi nervovými bunkami v mozgu, pretože má vplyv na ukladanie informácií do pamäti a učenia. Ostatne fakt, že po nasýtení mozog zlenivie, je známy už dlho. Hormón leptin vylučovaný tukovými bunkami zas výrazne hovorí do činnosti mozgu v časti nazývanej hippocampus, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní dlhodobej pamäti. Leptin sa preslávil predovšetkým schopnosťou regulovať príjem potravy. Nadbytok tohto hormónu potláča chuť do jedla a napomáha tak k normalizácii telesnej hmotnosti. V úlohe spojovacieho článku medzi nervstvom z útrob a najrôznejšími mozgovými centrami vystupuje časť mozgu nazývaná hypotalamus. Zasahovanie do týchto väzieb má vážne dôsledky na trávenie aj na duševný stav človeka. Každý z vlastnej skúsenosti vie, že stres sprevádzajú aj najrôznejšie tráviace ťažkosti. Nedostatočná aktivita nervstva, ktoré riadi funkcie tráviaceho traktu môže mať naopak podiel na vzniku duševných depresií. Tieto nervy komunikujú cez hypotalamus s mozgovým centrom nazývaným amygdala, kde sa rodia pocity strachu.
Fernando Goméz-Pinilla vyzdvihuje význam tzv omega-3-mastných kyselín pre správne fungovanie ľudského mozgu. Ich zásadné úlohy majú hlboké evolučné korene, pretože práve zvýšený príjem omega-3 mastných kyselín pomohol našim živočíšnym predkom k väčšiemu a výkonnejšiemu mozgu. V posledných rokoch sa ale ľudský jedálniček dramaticky mení a potravín s vysokým obsahom týchto mastných kyselín v ňom ubúda. Goméz-Pinilla to dáva do súvislosti s nárastom výskytu niektorých duševných porúch a ochorení, ako je dyslexia, depresia, maniodepresívna psychóza alebo schizofrénia.
Americký fyziológ sa prihovára za návrat k potravinám s vyšším obsahom omega-3 mastných kyselín. Odvoláva sa na výsledky pokusov z Veľkej Británie, Austrálie alebo Indonézie, pri ktorých dostávali deti nápoje obohatené o omega-3 mastné kyseliny. Deti si zlepšili školský prospech a dosahovali lepšie výsledky pri inteligenčných testoch. Mali tiež menej problémov so správaním. Ale zdravý jedálniček sám nestačí. Podľa Fernanda Goméz Pinilla sú nemenej dôležité napríklad primeraná fyzická aktivita a dostatok spánku.
