Diskusné fórum

Mrzutí golfisti
Mrzutosť, aj tá golfová, má naozaj rada spoločnosť. Ako inak si možno vysvetliť našu neutíchajúcu fascináciu nudnými opismi našej poslednej golfovej katastrofy? Prečo je oveľa ľahšie robiť si pri hre starosti, ako sa tešiť z toho, že vôbec hráme?

V nedávnom prieskume o šťastí vedci zistili, že Dáni sú oveľa menej mrzutí, ako ostatní Európania, pretože majú nižšie očakávania. Prieskumy tiež ukazujú, že počet slobodných ľudí je vyšší, ako počet ľudí žijúcich v manželstve, ale aj tak pretrváva názor, že manželstvo robí ľudí šťastnejšími. Vedci tiež tvrdia, že súvislosť medzi peniazmi a osobným naplnením človeka je len malá. Nič si však z takýchto a podobných názorov nerobte! Veď najdôležitejšia a najnovšia správa Ústavu golfovej depresie hovorí, že spokojnosť na golfovom ihrisku je oveľa dôležitejšia ako peniaze či osobný stav! Z údajov dvoch miliónov golfistov z 80 krajín vyplýva, že kľúčom k spokojnému a dlhému životu je psychická pohoda na golfovom ihrisku.

Je pravdou, že veselí golfisti žijú dlhšie. Keď vidia „umierajúcich“ golfových mrzúňov, ešte viac si vážia zostávajúce roky a tešia sa z hry na skvelých európskych golfových ihriskách. Tajomstvo golfovej spokojnosti spočíva v tom, že prijmeme ako fakt, že sa nikdy nedostaneme na Masters, nikdy nebudeme hrať na olympijských hrách a keď pochopíme, že šťastní golfisti sú vlastne radi už len tomu, že žijú. Za zmienku stojí aj fakt, že vedci nepovažujú externé faktory za tie, ktoré by boli zodpovedné za nespokojnosť namosúrených golfistov. Tí nám nikdy nepotvrdia, že sú mrzutí len pre to, že ich stále nikto nepriviedol k oltáru alebo preto, že nebodaj ešte nedávno uvažovali nad samovraždou.

Nespokojní golfisti trpia viac, ako ktokoľvek iní. Vidí to každý a nie je to žiadne tajomstvo. Zaujímavosťou je, že neobľúbení golfisti sú tak mužského ako ženského pohlavia, slobodní/é alebo ženatí či vydaté, bohatí/é či chudobní/é, s deťmi či bezdetní/é. Normálnym golfistom stačí na utíšenie bolesti hlavy jedna tabletka – nie však utrápeným odpaľovačom, keďže tí sa zle cítia stále a tento depresívny stav prenášajú aj na golfové ihrisko. Občas navštevujú kurzy sebazdokonaľovania pre zúbožených golfistov, kde ich zlý pocit považujú za genetický a nie odvodený od pretrvávajúco zlých golfových výsledkov. Psychoterapeutické liečenie pozostáva z každodenných analýz golfistu. Problémy rozčarovanej golfovej duše lekári považujú za veľmi individuálne a v zásade riešiteľné. Ale čo keby sme vstúpili do kancelárie golfového terapeuta a povedal by nám, že depresívne pocity sú len prirodzenou súčasťou golfového procesu, psychologický ekvivalent priberania či artrózy? A čo keby sa nevrlý golfista dozvedel, že jeho „švihacia“ depresia sa vôbec neodlišuje od tej, ktorú majú iní golfisti? Myslíte si, že by to pochopil? Pravdepodobne by tento mrzúň hľadal názor niekoho iného. Niečo mi však hovorí, že by sa im mohla podariť jedna dobrá vec, aby sa cítili lepšie – a to, keby sa menej trápili nad tým, že sa trápia.